Oko

Väčšinu informácií o svete získáváme prostredníctvom zraku. Vedci zistili, že 80% informácií alebo dokonca úplne všetko čo si pamätáme, sme niekedy videli.

Oko je možné prirovnať k fotoaparátu. Predná časť oka splňuje funkciu šošovky podobne ako sklenená šošovka v prednej časti kamery. Šošovka je zakrivená priehľadná látka, ktorá pri priechodu svetla láme ľúče. Tmavá čast uprostred oka sa nazýva zornica ( panenka ) a riadi množstvo svetla vstupujúceho dovnútra oka. Jej funkciu je možné prirovnať k funkcii clony, ktorá je uložená za šošovkami fotoaparátu - otvára sa a priviera podľa množstva svetla. Pozadie oka sa nazýva sietnica a predstavuje " film ", na ktorý sa obraz sledovaného predmetu zobrazí.

Ako oko pracuje

Oko je samozrejme o mnoho zložitějšie ako fotoaparát. Fotoaparát len zaznamenává obraz na film, zatiaľ čo ľudia a zvieratá môžu vnímať zmysel zobrazených informácií a v závislosti na nich meniť svoje chovanie.

Oko je totiž spojené zrakovým nervom s mozgom. Zrakový nerv je umiestnený v zadnej časti oka. Zobrazená informácia sa prenáša zrakovým nervom do mozgu v podobe impulsov, ktoré mozog dekóduje. Každé oko vníma sledované predmety z trošku odlišného uhlu a vysiela teda do mozgu nepatrné odlišné informácie. V rannom veku dieťata sa mozog učí tieto dva rozdielne obrazy skladať dohromady, inak by človek videl dvojmo. Vďaka zloženiu dvoch obrazov je možné sledované predmety vnímať priestorovo. Vďaka spracovaniu privádzaných impulsov v mozgu vnímáme sledované predmety v správnej orientácii. Pri priechode svetla šošovkou sa totiž svetelné ľúče  lámu a rozkládajú a na sietnicu dopadne obraz hore nohami. Pretože je nepohodlné chodiť po hlave len preto, aby sme predmety videli správne orientované, mozog obraz otočí. Mozog ale potrebuje určitý čas, aby sa naučil obraz otáčať,  a tak malé deti vidí hore nohami.